sk

Podiel falšovaných liečiv tvorí v Európe menej ako jedno percento

10/10/2014
Zdroj: Zdravotnícke noviny; 35/2014; 09/10/2014; s.: 5; Katarína Šterbová

So vstupným kapitálom 1 000 dolárov dokážu ,,šikovní podnikatelia" zarobiť až 500 000 dolárov Otázkou, ktorej je potrebné čeliť, ale hlavne ju aj riešiť, je falšovanie liekov. Má rastúcu tendenciu a falšovatelia navyše na prepravu takýchto liekov používajú čoraz rafinovanejšie spôsoby. ,,Ide o veci, na ktoré by sme to netipovali, ako napríklad hračky, obaly na mobilné telefóny. Našli sa dokonca blistre pašované v CD ROM-kách," priblížila PharmDr. Zuzana Skalská zo Štátneho pstavu pre kontorlu liekov. 

Dva scenáre falšovania liekov 

Ako Z. Skalská zdôraznila, medzi najčastejšie falšované lieky v európskom legálnom reťazci patria lieky na chorobu metabolizmu, inzulíny. Mimo legálneho reťazca sú to tzv. ,,life-style drugs", ako napríklad lieky na erektilnú dysfunkciu či lieky na chudnutie. Podľa nej sa predpokladá, že až 25 percent falšovaných liekov tvoria ampulky a liekovky. ,,Sú to drahé lieky. Falšovatelia z nich majú väčší zisk ako z tabliet," doplnila Z. Skalská. Vyzdvihla, že v Európe je menej ako percento liekov falšovaných. V rozvojových krajinách hovoríme o 10 percentách, pričom v Ázii a v Latinskej Amerike až o 30 percentách falšovaných liekov. Poukázala, že prieskumy v rámci štúdií ukázali, že ak máme vstupný kapitál 1 000 dolárov, pri falšovaní peňazí dokážeme zarobiť aj 3 300, pri heroíne 20 000 a pri liekoch neuveriteľných 400 000 až 500 000 dolárov. Podľa Z. Skalskej rozoznávame dva scenáre falšovania liekov. Podľa prvého sa autentické lieky, ktoré sú často odcudzené, prebalia a s novou šaržou a exspiráciou sa dodajú na iný trh. V druhom prípade ide o stopercentne falšované lieky, ktoré sú vyrobené v nelegálnej prevádzke, s nelegálnym materiálnym vybavením. Falšované lieky sa často nevhodne skladujú v pivniciach alebo v starých opustených skladoch. 

Biely a čierny zoznam 

Z. Skalská upriamila pozornosť aj na materiály, ktoré falšovatelia používajú. Namiesto skla to bývajú plasty. Mätúcim môže byť aj logo spoločnosti. ,,Pri niektorých, ktorí si objednajú takýto liek cez internet, môže logo zvýšiť dôveryhodnosť," načrtla Z. Skalská. ,,Falšovaný liek neobsahuje žiadny ochranný prvok a rozdiel spočíva aj vo veľkosti, v hmotnosti a v zafarbení tabliet," doplnila. Práve takým by mohol byť tzv. bezpečnostný prvok, ktorý je zatiaľ v procese. ,,Ak sa zavedie do praxe, distribútor bude overovať pri príjme a výdaji tieto lieky náhodne a v lekárni sa bude každý liek skenovať," vyjadrila sa Z. Skalská. Ako dodal J. Slaný, bezpečnostný prvok bude na obaloch, ktorého úlohou bude umožniť objaviť pravosť lieku, identifikovať jednotlivé balenia lieku a zistiť neoprávnenú manipuláciu s ním. Bezpečnostný prvok sa nebude podľa J. Slaného aplikovať na voľnopredajné či rádioaktívne lieky. ,,Komisia navrhla vytvoriť aj tzv. biely a čierny zoznam. V bielom budú uvedené lieky oslobodené od bezpečnostného prvku, ak sa usúdi, že nie sú predmetom zneužívania," ozrejmil J. Slaný. Čierny zoznam by mal zas pozostávať predovšetkým z voľnopredajných liekov, pri ktorých je riziko, že by mohli byť falšované. Zoznamy bude na podnet členských štátov vydávať a aktualizovať EK. Teraz podľa J. Slaného čaká od členských krajín návrhy na zaradenie liekov do bieleho a čierneho zoznamu. 

Prebaľovanie liekov

Podľa Z. Skalskej v našom legálnom reťazci v súčasnosti neevidujeme žiadny zachytený falšovaný liek. Dôvodom je podľa nej aj veľmi dobrá prepracovanosť systému, v rámci ktorého si distribútor musí overiť dodávateľa z hľadiska povolenia i reputácie spoločnosti. Zdôraznila, že falšovatelia stále hľadajú spôsoby, ako falšované lieky predávať. Podľa Z. Skalskej hľadajú trh, kde môžu dosiahnuť s čo najnižšími nákladmi čo najvyššie zisky. Výroba falšovaných liekov, najmä ak ide o organizovaný zločin, je podľa nej rozdelená do viacerých štátov sveta. ,,V jednom štáte vyrobia účinnú látku, dodajú ju do iného, v ktorom z nej urobia tablety, v ďalšej krajine ich zabalia do blistrov, v inom zas do obalov a nakoniec sa prevezú do posledného štátu, kde sa distribuujú," predstavila cestu falšovaného lieku. Teraz sa podľa Z. Skalskej čoraz častejšie stretávame s fenoménom tzv. diverted medicine. Ide o lieky, ktoré sú určené na jeden trh, pričom väčšinu z nich falšovatelia ukradnú a premiestnia na úplne iný trh. 

Internetová lekáreň 

Z. Skalská vypichla aj problematické body pri falšovaní liekov, akými sú napríklad nejednotná legislatíva v EÚ, predaj liekov na trhoviskách (napríklad v Afrike predávajú až 50 percent liekov na trhoviskách), či rozširovanie počtu nelegálnych internetových lekární. Ako ďalej zdôraznila, stránky, ktoré takéto lieky predávajú, sú dokonale prepracované a pôsobia veľmi dôveryhodne ,,Je na nich uvedené telefónne číslo, na ktoré sa môžete obrátiť 24 hodín denne, fotografie zdravotníkov, sú detailne prepracované, ponúkajú odborné poradenstvo, odporúčania spokojných zákazníkov. Práve to dôveryhodnosť u verejnosti zvyšuje," dodala Z. Skalská. Vyzvala na to, aby si ľudia, ktorí objednávajú lieky cez internet, najskôr overili, či je daný subjekt v databáze ŠÚKL. Uvádza sa v nej, ktoré kamenné lekárne na Slovensku sú zaregistrované a majú povolenie na internetový výdaj. ,,Ak internetová lekáreň ponúka lieky viazané na recept, väčšinou ide o falšované lieky," uzavrela Z. Skalská. 

Skutočný prelom v bezpečnosti a kvality liekov, predávaných v EÚ, je podľa Komisie Smernica o falšovaných liekoch. Podľa nej bude ťažšie, aby sa falšované lieky dostali k pacientom a európski občania budú môcť nakupovať lieky cez internet z overených zdrojov. 

Pripravila Katarína Šterbová 

Ak internetová lekáreň ponúka lieky viazané na recept, väčšinou ide o falšované lieky. 

Z. Skalská

Vytlačiť stránku
eu-flag.png sk-flag.png