Toto je pilotná verzia nového webu. Predchádzajúcu verziu nájdete na povodny.sukl.sk
SK Oficiálna stránka

Všetky pojmy

Miera spolupráce pacienta pri dodržiavaní liečby; zahŕňa užívanie liekov, používanie zdravotníckych pomôcok a úpravu životného štýlu podľa pokynov lekára. Nedodržiavanie znižuje úspešnosť liečby a ohrozuje zdravie.
Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie. Ak antibiotiká stratia svoju účinnosť, bežné ochorenia sa opäť stanú závažnou až smrteľnou hrozbou pre nás všetkých. Baktérie si postupom času dokážu voči antibiotikám vytvoriť odolnosť, takzvanú antibiotickú rezistenciu. Tento jav sa v prírode vyskytuje bežne. Zvýšené riziko však hrozí najmä pri nadmernom alebo nesprávnom užívaní antibiotík, ktoré vznik antibiotickej rezistencie podporujú a výrazne urýchľujú. Vzniku a šíreniu rezistentných baktérií je možné predchádzať zodpovedným predpisovaním, užívaním aj používaním antibiotík. Antibiotická rezistencia je komplexný problém, ktorý si vyžaduje spoluprácu mnohých strán – zákonodarcov, farmaceutických firiem, poľnohospodárov, zdravotníckych pracovníkov aj pacientov.

Druh lieku, ktorý sa používa na liečenie alebo prevenciu bakteriálnych infekcií.

Slovo antibiotikum sa skladá z dvoch častí: anti = proti a bios = život.

Látka, ktorá usmrcuje niektoré mikroorganizmy alebo bráni ich rozmnožovaniu. Pôsobí proti baktériám a neúčinkuje na vírusy.
Konkrétne antibiotikum môže byť určené na boj proti jednému (úzkospektrálne antibiotiká) alebo viacerým typom baktérií (širokospektrálne antibiotiká).

Môže mať rôzne liekové formy.

Za objaviteľa sa považuje Alexander Fleming, ktorý v roku 1929 spozoroval účinky plesne Penicilium notatum na baktérie zlatého stafylokoka. Z tohto objavu neskôr vznikol známy penicilín.

Antibiotiká zachránili nespočetné množstvo životov, odhaduje sa, že pred ich zavedením do praxe bolo až 30% úmrtí spôsobených bakteriálnymi infekciami.

Je to druh lieku, ktorý sa používa na liečenie alebo prevenciu určitých vírusových ochorení. Antivirotiká vírusy priamo neusmrcujú, ich hlavnou funkciou je zabrániť vírusom v rozmnožovaní sa.

Poznáme širokospektrálne antivirotiká, ktoré sú určené proti širokému spektru vírusov a úzkospektrálne antivirotiká, ktoré sú indikované na špecifické ochorenia.

Vírusy sa rozmnožujú priamo v bunkách ľudského tela. Vývoj bezpečných a účinných antivirotík, ktoré sa zamerajú na vírus a nepoškodia pri tom samotnú bunku, je preto veľmi náročný. Veľká časť antivirotík je preto zameraná na to, aby vírusom zabránila bunky napadnúť.

Antivirotikami sa liečia najmä závažnejšie vírusové infekcie. Bežné ochorenia ako chrípka alebo nádcha sa zvyčajne liečia symptomaticky – antipyretikami prípadne analgetikami.

Antivirotiká sa v súčasnosti tiež používajú na liečbu HIV, ochorení spôsobenými HPV vírusmi či liečbu hepatitídy typu B a C. Používajú sa aj pri liečbe ochorenia COVID-19 – viac si môžete prečítať v našom prehľadovom príspevku s názvom Lieky na COVID-19.  

Najúčinnejšou obranou proti vírusom je prevencia: dodržiavanie hygieny pri vírusoch prenášajúcich sa kvapôčkami a zásad bezpečného pohlavného styku (pri vírusoch ako HIV a hepatitída B) a tiež absolvovanie očkovaní v tých prípadoch, kedy takáto možnosť existuje.