Slovník farmaceutických pojmov

Slovník farmaceutických pojmov je určený pre laickú verejnosť. Databáza pojmov sa aktualizuje postupne, každý utorok do slovníka pribudne jedno nové slovo alebo fráza. Našu aktivitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach – Facebook, Instagram a LinkedIn. 

Všetky pojmy

Kategorizácia liekov

Proces určovania výšky úhrady za lieky, ktoré budú zaradené do Zoznamu kategorizovaných liekov (ďalej ako Zoznam). Kategorizácia určuje, či bude liek na základe zdravotného poistenia uhrádzaný v plnej výške alebo sa bude zo zdravotného poistenia uhrádzať len jeho časť. Zvyšnú časť z ceny lieku platí pacient ako doplatok. O kategorizácii liekov rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva. Minister zdravotníctva zriaďuje poradný orgán – Kategorizačnú komisiu pre lieky. Komisia navrhuje zaradenie lieku do Zoznamu a navrhuje výšku úhrady za liek zo zdravotného poistenia na základe odborných kritérií a podľa ceny, akú navrhol výrobca. Odborné kritériá sa nachádzajú v Zákone č.363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. Kategorizačná komisia pre lieky je zložená zo zástupcov Slovenskej lekárskej spoločnosti, zástupcov zdravotných poisťovní a zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR. Na podobnom princípe ako Kategorizačná komisia pre lieky fungujú aj Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky, Kategorizačná komisia pre špeciálne zdravotnícke materiály a Kategorizačná komisia pre dietetické potraviny.

Klinické skúšanie

Klinické skúšanie je jednou z najdôležitejších etáp vývoja lieku. Overuje sa v ňom, ako liek účinkuje v ľudskom tele a či je pre pacienta bezpečný – či prínosy lieku prevládajú nad rizikami, teda nežiaducimi účinkami. Klinické skúšanie je výskum lieku na človeku – dobrovoľníkovi. Musí prebiehať podľa presne stanoveného protokolu, ktorý schvaľuje národná autorita (na Slovensku ŠÚKL) a etická komisia zložená z nezávislých odborníkov. Protokol podrobne opisuje ciele, metódy a celý systém organizácie klinického skúšania. Do klinického skúšania sú zaradení dobrovoľníci, ktorí spĺňajú stanovené kritériá – môže ísť napríklad o celkovú anamnézu, ale aj vek či pohlavie. Dobrovoľníkmi sa za určitých podmienok môžu stať aj pacienti, ktorí sa prostredníctvom klinického skúšania dostanú k najnovšej liečbe. V klinickom skúšaní musia byť minimálne dve skupiny pacientov – jednej z nich sa podáva skúšaný liek a druhej, takzvanej kontrolnej skupine, sa podáva placebo. Ak podávanie placeba z etických dôvodov nie je možné, podáva sa jej tzv. štandardná liečba. Klinické skúšanie býva často zaslepené, to znamená, že účastník nevie, do ktorej skupiny patrí. Výsledky z klinických skúšaní nám pomáhajú nie len pri vývoji nových liekov, ale vďaka nim máme možnosť lepšie porozumieť liekom, ktoré sa už používajú, taktiež umožňujú lepšie nastaviť cielenú liečbu či eliminovať nežiaduce účinky.

Kolektívna imunita

Kolektívna imunita znižuje riziko šírenia chorôb. Ako už napovedá jej názov, pred infekčnými chorobami chráni nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie – rodinných príslušníkov, priateľov, spolužiakov, kolegov či susedov.
Funguje na jednoduchom princípe – keď je v spoločenstve dostatočný počet jednotlivcov, ktorí sú voči nákazlivej chorobe imúnni, výrazne sa tým znižuje pravdepodobnosť, že sa táto choroba rozšíri.
Kolektívna imunita nepriamo chráni aj rizikové skupiny, napríklad malé deti, seniorov, ľudí s oslabeným imunitným systémom, pacientov s rakovinou či ľudí, ktorí nemôžu byť zaočkovaní zo zdravotných dôvodov (napríklad alergia na niektorú zložku vakcíny).
Okrem zdravotných benefitov kolektívna imunita prospieva aj k zníženiu sociálneho, psychologického a finančného zaťaženia obyvateľov i štátnych systémov a znižuje tlak na zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť.
Kolektívna imunita nechráni pred všetkými infekčnými ochoreniami. Príkladom je tetanus, ktorý sa vyskytuje v dôsledku poranenia alebo uhryznutia psom, resp. mačkou. Ochranu pred tetanom dokáže poskytnúť iba očkovanie.

Kontraindikácia

Opak indikácie – je to ochorenie či stav, kedy sa liek nesmie použiť, prípadne sa smie použiť len vo výnimočných situáciách.

Informácie o kontraindikáciách každého lieku nájdete v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták) v časti 2 -   Čo potrebujete vedieť predtým, ako liek použijete.

Kontraindikácie delíme podľa závažnosti:

1. Absolútna kontraindikácia – liečba sa nesmie použiť za žiadnych okolností, pretože pacientovi hrozia závažné a potenciálne život ohrozujúce riziká. 
2. Relatívna kontraindikácia – liečba môže pacientovi spôsobiť komplikácie, tie sú však v porovnaní so závažnosťou ochorenia prijateľným rizikom, prípadne je možné toto riziko eliminovať. Všetky prípady, pri ktorých sa zvažuje relatívna kontraindikácia, sú individuálne a rozhoduje o nich ošetrujúci lekár. 

A tiež podľa ich trvania:

1. Trvalá kontraindikácia – nemení sa počas celého života pacienta. 
2. Dočasná kontraindikácia – mení sa v závislosti od stavu pacienta.