Slovník farmaceutických pojmov
Slovník farmaceutických pojmov je určený pre laickú verejnosť. Databáza pojmov sa aktualizuje postupne, každý utorok do slovníka pribudne jedno nové slovo alebo fráza. Našu aktivitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach – Facebook, Instagram a LinkedIn.
Všetky pojmy
Kolektívna imunita znižuje riziko šírenia chorôb. Ako už napovedá jej názov, pred infekčnými chorobami chráni nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie – rodinných príslušníkov, priateľov, spolužiakov, kolegov či susedov.
Funguje na jednoduchom princípe – keď je v spoločenstve dostatočný počet jednotlivcov, ktorí sú voči nákazlivej chorobe imúnni, výrazne sa tým znižuje pravdepodobnosť, že sa táto choroba rozšíri.
Kolektívna imunita nepriamo chráni aj rizikové skupiny, napríklad malé deti, seniorov, ľudí s oslabeným imunitným systémom, pacientov s rakovinou či ľudí, ktorí nemôžu byť zaočkovaní zo zdravotných dôvodov (napríklad alergia na niektorú zložku vakcíny).
Okrem zdravotných benefitov kolektívna imunita prospieva aj k zníženiu sociálneho, psychologického a finančného zaťaženia obyvateľov i štátnych systémov a znižuje tlak na zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť.
Kolektívna imunita nechráni pred všetkými infekčnými ochoreniami. Príkladom je tetanus, ktorý sa vyskytuje v dôsledku poranenia alebo uhryznutia psom, resp. mačkou. Ochranu pred tetanom dokáže poskytnúť iba očkovanie.
Opak indikácie – je to ochorenie či stav, kedy sa liek nesmie použiť, prípadne sa smie použiť len vo výnimočných situáciách.
Informácie o kontraindikáciách každého lieku nájdete v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták) v časti 2 - Čo potrebujete vedieť predtým, ako liek použijete.
Kontraindikácie delíme podľa závažnosti:
- Absolútna kontraindikácia – liečba sa nesmie použiť za žiadnych okolností, pretože pacientovi hrozia závažné a potenciálne život ohrozujúce riziká.
- Relatívna kontraindikácia – liečba môže pacientovi spôsobiť komplikácie, tie sú však v porovnaní so závažnosťou ochorenia prijateľným rizikom, prípadne je možné toto riziko eliminovať. Všetky prípady, pri ktorých sa zvažuje relatívna kontraindikácia, sú individuálne a rozhoduje o nich ošetrujúci lekár.
A tiež podľa ich trvania:
- Trvalá kontraindikácia – nemení sa počas celého života pacienta.
- Dočasná kontraindikácia – mení sa v závislosti od stavu pacienta.
Liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré sú upravené technologickým procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.
Ustanovenia v liekopise sú záväzné. Na území Európskej únie platí Európsky liekopis, ktorý je na Slovensku doplnený Slovenským farmaceutickým kódexom.
Obsahuje požiadavky na kvalitu liekov, ich predpisovanie a vydávanie, určuje optimálne a maximálne dávky pre jednotlivé liečivá a ustanovuje aj normy pre zdravotnícke pomôcky.
Stanovuje základné pravidlá, ktorými sa musia riadiť všetci odborníci – farmaceuti, lekári, výrobcovia a distribútori a aj kontrolóri liekov a zdravotníckych pomôcok. Pacientom poskytuje základnú záruku bezpečnosti a kvality liekov a prispieva k ochrane verejného zdravia.
Poznáme veľa druhov liekov a tie môžu mať rôzne formy. Medzi základné liekové formy patria:
- Tuhá forma - sú to rôzne tablety, granuláty, prášky alebo kapsuly.
- Kvapalná forma – roztoky, sirupy, tinktúry, kvapky, ale napríklad aj injekcie či infúzne roztoky.
- Polotuhá forma – masti, krémy či gély. Do tejto kategórie patria aj čapíky.
- Plynná forma – napr. aerosóly, ktoré používajú najmä alergici, alebo medicinálny kyslík.
V závislosti od liekovej formy sa líši aj spôsob dávkovania. Niektoré lieky sa musia pred podávaním rozriediť s vodou, iné sa dávajú pod jazyk či kvapkajú do očí.
- Lieky na vonkajšie použitie - napríklad masti, krémy a roztoky.
- Lieky na vnútorné použitie – široká škála liekov, ktoré pôsobia priamo v tele. Podávajú sa napríklad ústne, injekčne prípadne vaginálne či análne.
Jedno liečivo sa môže vyskytovať v rôznych liekových formách. Napríklad často používané liečivo paracetamol sa vyskytuje v liekoch vo forme tabliet, šumivých tabliet, mäkkých kapsúl, čapíkov, suspenzie (sirupu), infúzneho roztoku, atď. Jednotlivé lieky s obsahom paracetamolu sa môžu líšiť aj obsahom liečiva v jednej dávke (napríklad v jednej tablete), počtom dávok v jednom balení alebo typom balenia.
Rôzne liekové formy alebo rôzny obsah liečiva v dávke môžu mať vplyv na odlišné pôsobenie lieku v ľudskom organizme a spravidla tiež ovplyvňujú, pre koho je liek určený (napr. či aj pre deti) alebo aké môže spôsobiť nežiaduce účinky. Preto lieky s rôznym obsahom toho istého liečiva, s inou liekovou formou či iným dôležitým odlišným parametrom, musia prejsť samostatnou registráciou.
Rôzne liekové formy majú svoje opodstatnenie pri rôznych diagnózach alebo vekových skupinách. Typickým príkladom sú deti, pre ktoré je jednoduchšie použitie lieku vo forme sirupu alebo čapíkov.
Každý liek má okrem prínosov aj určité vedľajšie (nežiaduce) účinky. Medzi vedľajšie účinky niektorých liekov sa radí aj riziko vzniku závislosti, tzv. návykovosť.
Závislosť od liekov je choroba, ktorú charakterizuje naliehavá alebo nepremožiteľná potreba opakovane a periodicky užívať daný liek. O liekovej závislosti hovoríme, keď pacient stráca kontrolu nad užívaním lieku a často má tendenciu užívať liek dlhšie či vo vyšších dávkach, ako je to odporúčané. Lieková závislosť zasahuje do psychického a/alebo fyzického zdravia človeka a často aj do jeho fungovania v spoločnosti.
Závislosť môže byť:
- psychická, kedy je užívanie lieku spojené s príjemnými pocitmi a jeho neužitie naopak s nepríjemnými. Pacient vtedy pociťuje silné nutkanie užiť liek za akúkoľvek cenu.
- fyzická (somaticka) – pri prerušení užívania lieku sa u pacienta môžu objaviť abstinenčné príznaky.
V dôsledku závislosti môže vznikať aj tolerancia na účinnú látku, čo znamená, že pacient potrebuje čoraz väčšie dávky lieku na dosiahnutie požadovaného účinku. Tolerancia vedie k zvyšovaniu dávok a pacientovi následne hrozí riziko predávkovania.
Lieková závislosť môže vzniknúť napríklad od analgetík (tlmia bolesť), hypnotík (vyvolávajú útlm centrálnej nervovej sústavy a navodzujú spánok), anxiolytík (potláčajú úzkosť) či anestetík (vyvolávajú znecitlivenie), ale aj od voľnopredajných liekov ako napríklad spreje a kvapky do nosa či preháňadlá. Najčastejšie vyvolávajú závislosť také lieky, ktoré sa používajú na zmenu nálady alebo správania.
O liekovej závislosti nehovoríme pri liekoch na chronické ochorenia, ako napríklad lieky na cukrovku či vysoký krvný tlak, hoci ide o lieky, ktoré sa užívajú dlhodobo až doživotne.
Lieková závislosť je choroba, ktorú je potrebné liečiť pod dohľadom odborníka. Závislosti môžeme účinne predchádzať správnym užívaním liekov podľa pokynov lekára.
Podľa zákona je liečivo „chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií“. Ide teda o hlavnú súčasť lieku, ktorá má schopnosť cielene pôsobiť na organizmus. Liečivo môže mať rastlinný, živočíšny alebo chemický pôvod a niektoré liečivá sa získavajú aj od ľudí, napríklad liečivá vyrobené z ľudskej krvi alebo plazmy.
Liečivá väčšinou nie sú vhodné na priame použitie a je nutné ich upraviť do formy lieku. Liečivo a liek nie je to isté. Liečivo je síce hlavnou, ale nie jedinou zložkou lieku. Okrem liečiva liek obsahuje aj pomocné látky, ktoré majú rôzne funkcie – držia tvar lieku, zabezpečujú jeho stabilitu, upravujú jeho chuť či vôňu a podobne.
Liek môže obsahovať jedno alebo viac liečiv.
Po anglicky monoclonal antibodies.
Relatívne nová a unikátna skupina biologických liekov.
Názov sa skladá z dvoch slov:
- Protilátky - proteíny, ktoré v tele prirodzene produkujú biele krvinky – b-lymfocyty. Sú súčasťou imunitného systému a ich hlavnou funkciou je identifikovať a zneškodniť antigény, čiže cudzie elementy v tele.
- Monoklonálne - dané protilátky sú potomkami jednej rodičovskej bunky – vybraného b-lymfocytu.
Fungujú podobne ako prirodzené protilátky v tele. Pri bežnej imunitnej reakcii telo vyprodukuje rôzne druhy protilátok – tzv. polykonálne protilátky.
V porovnaní s nimi sú monoklonálne protilátky navzájom identické a môžu byť úzko zacielené na konkrétny antigén.
Získavame ich pomocou umelej stimulácie b-lymfocytov v laboratórnych podmienkach.
Vďaka schopnosti regulovať procesy v rámci imunitného systému sa monoklonálne protilátky najčastejšie používajú pri liečbe autoimunitných alebo onkologických ochorení.
Za objav princípu, na ktorom je založená produkcia monoklonálnych protilátok, bola v roku 1984 udelená Nobelova cena.
Názvy jednotlivých monoklonálnych protilátok vždy končia príponou
–mab.
Je spôsobené tým, že pacient užije viacero liekov s tou istou účinnou látkou, čo môže viesť ku zvýšenému riziku vzniku nežiaducich účinkov. V niektorých prípadoch môže byť vážne ohrozená bezpečnosť, zdravie a dokonca aj život pacienta.
Nevedomé predávkovanie sa najčastejšie vyskytuje v súvislosti s liekmi s obsahom účinnej látky paracetamol. V snahe rýchlo sa zbaviť bolesti či horúčky, pacient užije kombináciu rôznych liekov od rôznych výrobcov, ktoré však obsahujú tú istú látku. Pri užívaní liekov je preto potrebné brať do úvahy nielen množstvo užitých liekov, ale aj obsah, množstvo či typ účinnej látky.
Pri užívaní viacerých liekov naraz si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa (príbalový leták). O správnom užívaní, prípadne kombinovaní liekov, sa poraďte s vaším lekárom alebo lekárnikom.
Každý liek môže mať nežiaduce účinky, ktoré sa však neprejavia u každého. Nežiaduci účinok vzniká po užití lieku a ide o reakciu, ktorá je nechcená, prípadne škodlivá. Pre správne použitie lieku preto musíme poznať nielen jeho kladné účinky, ale aj obmedzenia a negatíva. Ich poznaním je možné minimalizovať nepriaznivé vplyvy.
Pri podávaní lieku pacientovi je potrebné zvážiť pomer medzi prínosom lieku a potenciálnym rizikom, ktoré predstavuje.
Nežiaduce účinky majú aj voľnopredajné lieky. Niektorým nežiaducim účinkom sa dá predísť dodržiavaním správneho dávkovania a užívania liekov. Pred každým užívaním je preto dôležité prečítať si písomnú informáciu pre používateľa (príbalový leták), kde sú popísané aj doteraz pozorované nežiaduce účinky lieku.
Podľa frekvencie výskytu nežiaduce účinky delíme na:
- Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb)
- Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb)
- Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb)
- Veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb)
Na začiatku uvedenia lieku do praxe máme k dispozícii informácie, ktoré pochádzajú z prísne sledovaných klinických štúdií. Informácie, ktoré o lieku poznáme, sa však neustále vyvíjajú – čím dlhšie sa liek používa v klinickej praxi, tým viac o ňom vieme.
Monitorovanie bezpečnosti liekov sa preto nekončí ukončením klinického skúšania ani registráciou lieku. Trvá po celú dobu, kedy je liek na trhu. Preto je dôležité pravidelne evidovať a analyzovať hlásenia podozrení na nežiaduce účinky liekov od zdravotníckych pracovníkov aj pacientov.