29. 4. 2025
Európsky imunizačný týždeň nám pripomína, že prevencia zachraňuje životy – a jej najsilnejším nástrojom je očkovanie.
Očkovanie patrí medzi najväčšie úspechy modernej medicíny. Vďaka nemu sa nám podarilo poraziť ochorenia, ktoré ešte pred pár desaťročiami zabíjali milióny ľudí na celom svete.
V posledný aprílový týždeň si každoročne pripomíname Európsky imunizačný týždeň, ktorý tento rok pripadol na 27. apríla až 3. mája. Upozorňuje nás, že vakcíny nie sú samozrejmosťou. Predstavujú výsledok desaťročí vedeckej práce, ktorá dnes chráni naše zdravie aj životy.
Očkovanie nie je liečba, je to prevencia. Nečaká, kým sa objaví problém, ale naopak, chorobám predchádza. A to má obrovskú hodnotu. „Vždy je jednoduchšie chorobe predísť, než ju liečiť a vyrovnávať sa s jej, niekedy trvalými, následkami,“ hovorí riaditeľ štátneho ústavu Roman Dorčík a dodáva: „Očkovanie znižuje mieru výskytu ochorenia a tým aj mieru hospitalizácií a úmrtí, čo má pozitívny dopad na celu spoločnosť.“
Kolektívna imunita
Očkovanie chráni nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie. Takýto jav sa nazýva kolektívna imunita a funguje ako dáždnik - keď je zaočkované dostatočné množstvo ľudí, choroba sa nemá ako šíriť. A vďaka tomu môže dáždnik chrániť aj tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov očkovať nemôžu – napríklad novorodencov, seniorov, pacientov s oslabenou imunitou alebo ľudí s alergiami.
Problém nastáva, keď v tomto pomyselnom dáždniku začnú vznikať diery – ak zaočkovanosť klesne pod účinnú úroveň, začnú sa vracať ochorenia, ktoré sme už nepovažovali za hrozbu. A presne to sa v súčasnosti deje vo viacerých krajinách sveta. „Aj na Slovensku poznáme prípady, kedy sa kvôli nízkej zaočkovanosti vracajú infekčné choroby ako napríklad čierny kašeľ,“ upozorňuje Dorčík.
Vakcíny sú bezpečné a účinné
O vakcínach koluje na internete veľa nepravdivých informácií - napríklad, že spôsobujú autizmus, alebo že obsahujú jedy. Tieto mýty nemajú žiadny vedecký základ, šíra strach a nedôveru v medicínske poznanie. „Vakcíny patria medzi najdôkladnejšie kontrolované lieky. Prechádzajú viacerými fázami klinického skúšania, musia byť bezpečné aj účinné, a po uvedení na trh sa ich bezpečnosť neustále sleduje,“ dodáva riaditeľ ŠÚKL-u.
Samozrejme, nie všetky vakcíny sú vhodné pre každého. Očkovanie by malo byť vždy konzultované s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná anamnézu pacienta a vie najlepšie posúdiť, či je vakcína vhodná. Prevažná väčšina ľudí však vakcíny znáša dobre a ich prínosy výrazne prevažujú nad rizikami.
Prevencia je často neviditeľná – všimneme si ju, až keď zlyhá. A vtedy môže byť neskoro. „Prevenciu môžeme prirovnať k hasiacemu prístroju: keď nehorí, zdá sa byť nepotrebný. Ale práve vďaka tomu, že hasiace prístroje máme v každej budove, vieme včas zasiahnuť a požiar zneškodniť. Vďaka vakcínam dokážeme kontrolovať ochorenia, ktoré kedysi spôsobovali vysokú úmrtnosť nielen u dospelých, ale aj u detí,“ uzatvára Dorčík.
Prehľad niektorých ochorení, ktoré máme vďaka vakcínam pod kontrolou
Pravé kiahne boli nebezpečnou chorobou, ktorá sa často vracala v epidémiách. Prejavujú sa bolestivými vyrážkami na celom tele, bolesťou hlavy a vysokými teplotami. Úmrtnosť na kiahne dosahovala až 30%. Vďaka očkovaniu boli kiahne vyhlásené za eradikované, to znamená, že sa na svete už nevyskytujú a nepredstavujú hrozbu.
Osýpky boli pred zavedením vakcíny častou príčinou detskej úmrtnosti. Choroba začína horúčkou, nádchou, zápalom spojiviek a bielymi škvrnami v ústach. Neskôr sa objaví červená vyrážka na tvári a tele. Komplikácie zahŕňajú zápal pľúc, encefalitídu a niekedy aj smrť.
Čierny kašeľ spôsobuje spočiatku príznaky podobné nádche, neskôr dochádza k záchvatom silného kašľa. Môže viesť k zápalu pľúc, zástave dýchania alebo poškodeniu mozgu. Očkovanie, zavedené v 40. rokoch, dramaticky znížilo úmrtnosť.
Detská obrna väčšinou prebieha bez príznakov, ale v niektorých prípadoch spôsobuje stuhnutosť šije, bolesti svalov a ochrnutie končatín alebo dýchacích svalov. Pred zavedením vakcíny v roku 1955 boli epidémie vážnym problémom.
Tetanus je vážne ochorenie spôsobené baktériami, ktoré sa dostávajú do tela cez poranenú kožu. Spôsobuje silné svalové kŕče, záchvaty, zástavu dýchania a ochrnutie svalov. Úmrtnosť pred zavedením očkovania predstavovala 10 až 30%.
Hepatitída B je vírusové ochorenie, ktoré napáda pečeň. U niektorých môže infekcia prejsť do chronickej formy, ktorá zvyšuje riziko cirhózy pečene a rakoviny pečene. Hepatitída môže viesť k chronickej forme až u 90% nakazených detí.
Záškrt spôsobuje zápal hrtanu, sťažené dýchanie a môže viesť až k poškodeniu nervového systému. Pred zavedením očkovania ohrozoval životy mnohých detí.
Rubeola je riziková najmä pre tehotné ženy a môže spôsobiť vrodené vady u novorodencov.
Sezónne respiračné ochorenia (napríklad chrípka, COVID-19, RSV) sú najnebezpečnejšie pre starších ľudí, malé deti, tehotné ženy a ľudí so slabšou imunitou. Môžu spôsobiť vážne komplikácie, ako je zápal pľúc alebo hospitalizácia, v ťažkých prípadoch aj smrť. Očkovanie znižuje riziko nákazy, prípadne zmierňuje priebeh ochorenia.
Rakovina krčka maternice je jedným z najzávažnejších onkologických ochorení žien, pričom takmer všetky prípady sú spôsobené infekciou ľudským papilomavírusom (HPV). Ochorenie v počiatočných štádiách často nevyvoláva žiadne príznaky, čo zdôrazňuje význam pravidelných preventívnych prehliadok.
