sk

Slovník farmaceutických pojmov

Slovník farmaceutických pojmov je určený pre laickú verejnosť. Databáza pojmov sa aktualizuje postupne, každý utorok do slovníka pribudne jedno nové slovo alebo fráza. Našu aktivitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach – Facebook, InstagramLinkedIn

Pre vyhľadávanie konkrétneho pojmu použite kombináciu kláves CTRL+F.

A
Antibiotikum

Druh lieku, ktorý sa používa na liečenie alebo prevenciu bakteriálnych infekcií.

Slovo antibiotikum sa skladá z dvoch častí: anti = proti a bios = život.

Látka, ktorá usmrcuje niektoré mikroorganizmy alebo bráni ich rozmnožovaniu. Pôsobí proti baktériám a neúčinkuje na vírusy.
Konkrétne antibiotikum môže byť určené na boj proti jednému (úzkospektrálne antibiotiká) alebo viacerým typom baktérií (širokospektrálne antibiotiká).

Môže mať rôzne liekové formy.

Za objaviteľa sa považuje Alexander Fleming, ktorý v roku 1929 spozoroval účinky plesne Penicilium notatum na baktérie zlatého stafylokoka. Z tohto objavu neskôr vznikol známy penicilín.

Antibiotiká zachránili nespočetné množstvo životov, odhaduje sa, že pred ich zavedením do praxe bolo až 30% úmrtí spôsobených bakteriálnymi infekciami.

Antivirotikum

Je to druh lieku, ktorý sa používa na liečenie alebo prevenciu určitých vírusových ochorení. Antivirotiká vírusy priamo neusmrcujú, ich hlavnou funkciou je zabrániť vírusom v rozmnožovaní sa.

Poznáme širokospektrálne antivirotiká, ktoré sú určené proti širokému spektru vírusov a úzkospektrálne antivirotiká, ktoré sú indikované na špecifické ochorenia.

Vírusy sa rozmnožujú priamo v bunkách ľudského tela. Vývoj bezpečných a účinných antivirotík, ktoré sa zamerajú na vírus a nepoškodia pri tom samotnú bunku, je preto veľmi náročný. Veľká časť antivirotík je preto zameraná na to, aby vírusom zabránila bunky napadnúť.

Antivirotikami sa liečia najmä závažnejšie vírusové infekcie. Bežné ochorenia ako chrípka alebo nádcha sa zvyčajne liečia symptomaticky – antipyretikami prípadne analgetikami.

Antivirotiká sa v súčasnosti tiež používajú na liečbu HIV, ochorení spôsobenými HPV vírusmi či liečbu hepatitídy typu B a C. Používajú sa aj pri liečbe ochorenia COVID-19 – viac si môžete prečítať v našom prehľadovom príspevku s názvom Lieky na COVID-19.  

Najúčinnejšou obranou proti vírusom je prevencia: dodržiavanie hygieny pri vírusoch prenášajúcich sa kvapôčkami a zásad bezpečného pohlavného styku (pri vírusoch ako HIV a hepatitída B) a tiež absolvovanie očkovaní v tých prípadoch, kedy takáto možnosť existuje.

B
Biologické lieky

Účinná látka sa vyrába zo živého organizmu. Môžu to byť rôzne druhy baktérií, ako aj živočíšne alebo ľudské bunky. Niektoré z týchto účinných látok sa v tele prirodzene vyskytujú – napríklad účinné látky vyrobené z plazmy (zložka krvi), rastové hormóny alebo inzulín.

Štruktúra biologických liekov je oproti bežným (chemickým) liekom mnohonásobne zložitejšia.

Používajú sa najmä na liečbu pacientov s dlhodobými či vážnymi ochoreniami – napríklad pri nedostatku hormónov (inzulín pri cukrovke), autoimunitných ochoreniach, rakovine alebo sklerózy multiplex. Často sa podávajú injekčne alebo prostredníctvom infúzie.

Príručka o biologických liekoch

Biosimilárne lieky

Biosimilárny liek (t.j. biologicky podobný liek, niekedy nazývaný aj biosimilár), je biologický liek, ktorý sa veľmi podobá na originálny liek - similar v angličtine znamená podobný.

Biosimilárne lieky prichádzajú na trh vtedy, keď existujúcemu biologickému lieku vyprší patentová ochrana. Sú vyvinuté tak, aby štruktúrou boli veľmi podobné svojmu referenčnému lieku. Keďže sa biologické lieky vyrábajú zo živých organizmov, nikdy nie sú úplne rovnaké. Rozdiely medzi biosimilárnym a originálnym liekom sú veľmi malé a vyskytujú sa aj pri jednotlivých šaržiach originálneho biologického lieku.

Účinnosť a bezpečnosť biosimilárnych liekov sa však vždy zhoduje s originálnym biologickým liekom, tiež nazývaným referenčný liek. Biosimilárny liek teda funguje rovnako dobre ako referenčný liek. Biologické aj biosimilárne lieky sa registrujú v Európskej liekovej agentúre. Prvý biosimilárny liek bol registrovaný v roku 2006. Všetky lieky sú starostlivo monitorované a doteraz neboli zaznamenané žiadne relevantné rozdiely v účinnosti, kvalite či bezpečnosti medzi originálnymi a biosimilárnymi liekmi.

Vývoj biologických liekov je časovo a finančne náročný, čo sa odráža na ich cene – biologické lieky sa radia k najdrahším možnostiam liečby. Biologická liečba je preto spravidla dostupná len pre úzku skupinu pacientov. Biosimilárne lieky sú lacnejšie než originálne biologické lieky, keďže ich vývoj vychádza z vedeckých poznatkov referenčného lieku. Prispievajú tak ku zlacneniu a sprístupneniu zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade to však neznamená, že sú menej kvalitné či bezpečné ako originálne biologické lieky.

Príručka o biologických liekoch

C
D
Drogové prekurzory

Látky, ktoré sa často používajú na nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok. Tieto látky, označené ako „určené látky“, sú uvedené v prílohe Nariadenia ES č. 111/2005. Ich potenciál nebezpečenstva spočíva v zneužití na výrobu látok schopných - ovplyvňovať psychiku a vyvolať závislosť so závažnými zdravotnými-a psychosociálnymi následkami.

Drogové prekurzory však môžu byť aj súčasťou liekov. Medzi drogové prekurzory, ktoré sa nachádzajú v liekoch, patrí napríklad pseudoefedrín. Je súčasťou niektorých analgetík, antipyretík či liekov na alergiu. Jeho účinok spočíva v zmiernení opuchu nosovej sliznice. Je však možné zneužiť ho aj na výrobu nelegálnej drogy – pervitínu.

Drogové prekurzory upravuje zákon 362/2011 Z. z. Výroba a distribúcia liekov s obsahom drogových prekurzorov podlieha osobitnému dohľadu. Štátny ústav sa na takomto dohľade podieľa prostredníctvom Referátu pre drogové prekurzory a povolenia. Zoznam liekov s drogovými prekurzormi je uvedený aj TU

Zákon reguluje aj ich výdaj - lekárnik vám môže vydať iba taký počet balení liekov s obsahom drogového prekurzora, ktoré sú potrebné na jeden liečebný cyklus.
E
Exspirácia Exspiračná lehota je doba použitia lieku, počas ktorej výrobca zaručuje jeho účinnosť, kvalitu a bezpečnosť. Po vypršaní, teda po exspirovaní, záručnej lehoty, liek môže stratiť svoju účinnosť alebo kvalitu a v niektorých prípadoch môže predstavovať aj zdravotné riziká.
F
Farmakovigilancia 

Farmakovigilancia je veda, ktorá sa zaoberá detekciou, posúdením, poznaním a prevenciou nežiaducich účinkov alebo iných liekových problémov.

Názov tejto vedy sa skladá z dvoch slov – pharmakon (grécky výraz pre liek) a vigilar (latinské pomenovanie pre bdelosť, ostražitosť) a voľne sa prekladá ako bezpečnosť liekov. Farmakovigilancia sa teda aktívne podieľa na ochrane zdravia pacientov a verejného zdravia.

Odborníci z farmakovigilancie dohliadajú na to, aby prínosy lieku pre zdravie pacientov prevyšovali jeho prípadné riziká a to počas celého obdobia, kedy je liek dostupný na trhu. Vďaka cenným štatistickým údajom z hlásení podozrení na nežiaduce účinky je možné monitorovať ich potenciálne riziká a zvýšiť tak bezpečnosť liekov. Hlásenia môžu viesť k pridaniu nových nežiaducich účinkov alebo interakcií do príbalového letáku, k pridaniu kontraindikácií, k zmene v predpisovaní lieku alebo v jeho dávkovaní až k stiahnutiu lieku z trhu.

G
Generický liek 
Generické lieky sú rovnocenné ekvivalenty originálnych liekov, ktorým vypršali ochranné práva. Aby sme mohli považovať liek za generický k inému lieku, musí obsahovať tú istú účinnú látku, s rovnakým obsahom a v tej istej liekovej forme. To, čo môže a nemusí byť odlišné, je obsah a zloženie pomocných látok.
Generický liek môže byť registrovaný a uvedený na trh až po vypršaní ochranných práv, ktoré vlastní výrobca originálneho lieku. Rovnocennosť generika s originálnym liekom sa dôsledne overuje laboratórnymi a klinickými skúškami.
H
CH
I
Indikácia

Indikácia je ochorenie, príznak alebo stav, na ktoré je liek určený. Jeden liek môže mať viacero indikácií, napríklad lieky s obsahom paracetamolu sa používajú na znižovanie horúčky aj na tlmenie bolesti. Indikácie lieku sú uvedené v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták), v časti 1 – Čo je a na čo sa používa. Indikácie lieku okrem ochorení zahŕňajú zväčša aj vek, prípadne hmotnosť pacienta. Liek tak môže byť indikovaný pre dospelých a/ alebo deti od určitého veku či hmotnosti.

V niektorých prípadoch sa liek používa aj na iné ochorenia, než na aké bol registrovaný. Vtedy hovoríme o použití lieku mimo schválenej indikácie.

Individuálne pripravovaný liek (IPL)

Jedinečný liek prispôsobený špecifickým potrebám konkrétneho pacienta. IPL sa pripravuje priamo v laboratóriu lekárne.

IPL predpisuje lekár, napríklad ak nastal výpadok lieku alebo pacient potrebuje liek v inej sile, než je dostupná.

Môže mať rôzne formy - napríklad masť, krém, kapsula, čapík či kvapky.

Interakcie liekov Vzájomné pôsobenie dvoch alebo viacerých liekov. 
J
K
Kategorizácia liekov

Proces určovania výšky úhrady za lieky, ktoré budú zaradené do Zoznamu kategorizovaných liekov (ďalej ako Zoznam). Kategorizácia určuje, či bude liek na základe zdravotného poistenia uhrádzaný v plnej výške alebo sa bude zo zdravotného poistenia uhrádzať len jeho časť. Zvyšnú časť z ceny lieku platí pacient ako doplatok.

O kategorizácii liekov rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva. Minister zdravotníctva zriaďuje poradný orgán – Kategorizačnú komisiu pre lieky. Komisia navrhuje zaradenie lieku do Zoznamu a navrhuje výšku úhrady za liek zo zdravotného poistenia na základe odborných kritérií a podľa ceny, akú navrhol výrobca. Odborné kritériá sa nachádzajú v Zákone č.363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

Kategorizačná komisia pre lieky je zložená zo zástupcov Slovenskej lekárskej spoločnosti, zástupcov zdravotných poisťovní a zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR. Na podobnom princípe ako Kategorizačná komisia pre lieky fungujú aj Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky, Kategorizačná komisia pre špeciálne zdravotnícke materiály a Kategorizačná komisia pre dietetické potraviny.

Kontraindikácia

Opak indikácie – je to ochorenie či stav, kedy sa liek nesmie použiť, prípadne sa smie použiť len vo výnimočných situáciách.

Informácie o kontraindikáciách každého lieku nájdete v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták) v časti 2 -   Čo potrebujete vedieť predtým, ako liek použijete.

Kontraindikácie delíme podľa závažnosti:

  1. Absolútna kontraindikácia – liečba sa nesmie použiť za žiadnych okolností, pretože pacientovi hrozia závažné a potenciálne život ohrozujúce riziká. 
  2. Relatívna kontraindikácia – liečba môže pacientovi spôsobiť komplikácie, tie sú však v porovnaní so závažnosťou ochorenia prijateľným rizikom, prípadne je možné toto riziko eliminovať. Všetky prípady, pri ktorých sa zvažuje relatívna kontraindikácia, sú individuálne a rozhoduje o nich ošetrujúci lekár. 

A tiež podľa ich trvania:

  1. Trvalá kontraindikácia – nemení sa počas celého života pacienta. 
  2. Dočasná kontraindikácia – mení sa v závislosti od stavu pacienta. 
L
Liečivo

Podľa zákona je liečivo „chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií“. Ide teda o hlavnú súčasť lieku, ktorá má schopnosť cielene pôsobiť na organizmus. Liečivo môže mať rastlinný, živočíšny alebo chemický pôvod a niektoré liečivá sa získavajú aj od ľudí, napríklad liečivá vyrobené z ľudskej krvi alebo plazmy. 

Liečivá väčšinou nie sú vhodné na priame použitie a je nutné ich upraviť do formy lieku. Liečivo a liek nie je to isté. Liečivo je síce hlavnou, ale nie jedinou zložkou lieku. Okrem liečiva liek obsahuje aj pomocné látky, ktoré majú rôzne funkcie – držia tvar lieku, zabezpečujú jeho stabilitu, upravujú jeho chuť či vôňu a podobne.

Liek môže obsahovať jedno alebo viac liečiv.

Liek

Liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré sú upravené technologickým procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.

Liekopis (Pharmacopoeia). Súborné dielo, ktoré obsahuje technické požiadavky na prípravu, výrobu, skúšanie, označovanie a uchovávanie liečiv, pomocných látok a liekových foriem.
Ustanovenia v liekopise sú záväzné. Na území Európskej únie platí Európsky liekopis, ktorý je na Slovensku doplnený Slovenským farmaceutickým kódexom.
Obsahuje požiadavky na kvalitu liekov, ich predpisovanie a vydávanie, určuje optimálne a maximálne dávky pre jednotlivé liečivá a ustanovuje aj normy pre zdravotnícke pomôcky.
Stanovuje základné pravidlá, ktorými sa musia riadiť všetci odborníci – farmaceuti, lekári, výrobcovia a distribútori a aj kontrolóri liekov a zdravotníckych pomôcok. Pacientom poskytuje základnú záruku bezpečnosti a kvality liekov a prispieva k ochrane verejného zdravia.
M
N
Nežiaduci účinok

Každý liek môže mať nežiaduce účinky, ktoré sa však neprejavia u každého. Nežiaduci účinok vzniká po užití lieku a ide o reakciu, ktorá je nechcená, prípadne škodlivá. Pre správne použitie lieku preto musíme poznať nielen jeho kladné účinky, ale aj obmedzenia a negatíva. Ich poznaním je možné minimalizovať nepriaznivé vplyvy.

Pri podávaní lieku pacientovi je potrebné zvážiť pomer medzi prínosom lieku a potenciálnym rizikom, ktoré predstavuje. 

Nežiaduce účinky majú aj voľnopredajné lieky. Niektorým nežiaducim účinkom sa dá predísť dodržiavaním správneho dávkovania a užívania liekov. Pred každým užívaním je preto dôležité prečítať si písomnú informáciu pre používateľa (príbalový leták), kde sú popísané aj doteraz pozorované nežiaduce účinky lieku.

Podľa frekvencie výskytu nežiaduce účinky delíme na:

  • Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb)
  • Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb)
  • Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb)
  • Veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb)

Na začiatku uvedenia lieku do praxe máme k dispozícii informácie, ktoré pochádzajú z prísne sledovaných klinických štúdií. Informácie, ktoré o lieku poznáme, sa však neustále vyvíjajú – čím dlhšie sa liek používa v klinickej praxi, tým viac o ňom vieme.

Monitorovanie bezpečnosti liekov sa preto nekončí ukončením klinického skúšania ani registráciou lieku. Trvá po celú dobu, kedy je liek na trhu. Preto je dôležité pravidelne evidovať a analyzovať hlásenia podozrení na nežiaduce účinky liekov od zdravotníckych pracovníkov aj pacientov.

Nocebo

Opak placeba.

Pôvod v latinskom nocere – škodiť. 

Nocebo efekt

Kým placebo efekt je objavenie sa pozitívnych účinkov po napodobenine lieku, pri nocebo efekte pozorujeme účinky negatívne – nežiaduce.

Prichádza vtedy, keď pacient účinkom lieku nedôveruje, prípadne má z lieku strach. Následkom môže byť zníženie liečivého účinku lieku prípadne zosilnenie nežiaducich účinkov.

Je často spôsobený strachom a dá sa mu predísť citlivou a otvorenou komunikáciou s pacientom.

O
Originálny liek

Liek, ktorý bol ako prvý zaregistrovaný s novým, predtým nepoužívaným, liečivom. Firma, ktorá ho zaregistruje k nemu vlastní ochranné práva.

Vznikol na základe vývoja a výskumu nového liečiva. Takýto liek musí prejsť dlhou cestou od objavenia až po uvedenie na trh – zahŕňa napríklad vývoj a testovanie lieku v laboratóriu, to znamená v skúmavkách aj na zvieracích modeloch, a tri fázy klinických skúšaní na ľuďoch. Výskum a vývoj úplne nového lieku je nesmierne náročný a vyžaduje si veľa práce, času a tiež finančných nákladov. 

Omamné a psychotropné látky

Omamné a psychotropné látky majú potenciál ovplyvňovať ľudskú psychiku a vyvolávať závislosť.

- Omamné látky – vyvolávajú návyk a psychickú či fyzickú závislosť, ktorá spôsobuje zmeny správania. Takáto závislosť môže mať vážne zdravotné a psychosociálne následky.
- Psychotropné látky – ovplyvňujú ľudskú psychiku a pôsobia na nervový systém. Majú však menej závažné následky ako omamné látky.

Omamné a psychotropné látky môžu pri užívaní pod lekárskym dohľadom pacientom aj pomáhať. Je však dôležité dodržiavať správne dávkovanie. Medzi takéto látky patria napríklad morfín, ketamín či diazepam. Úplný zoznam omamných a psychotropných látok nájdete v prílohe č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z.

Zákon pozná tri skupiny omamných a psychotropných látok.
I. skupina – omamné a psychotropné látky, ktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku.
II. skupina – omamné a psychotropné látky s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku.
III. skupina – omamné a psychotropné látky s nižšou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku.

Liečivo sa na nebezpečnú látku mení v nesprávnych rukách – riziko hrozí najmä pri nevhodnom užívaní či zneužívaní takýchto liekov. Aby sa riziko eliminovalo, boli pre liečivá z II. skupiny vytvorené predpisy (recepty) so šikmým modrým pruhom. Aj preto musíte pri ich výbere nahlásiť v lekárni svoje osobné údaje.

V prípade, že užívate lieky s obsahom omamných a psychotropných látok, pri ceste do zahraničia –je potrebné zaobstarať si osvedčenie na držbu týchto liekov, ktorú na základe lekárskeho predpisu vydá farmaceut samosprávneho kraja. Colné orgány sú oprávnené vyžadovať potvrdenie, že ste tieto lieky získali legálnym spôsobom.

P
Písomná informácia pre používateľa

Príbalový leták. V slovenskom jazyku musí byť súčasťou každého lieku registrovaného na Slovensku. Obsahuje cenné informácie, ktoré by si mal každý pacient pozorne prečítať ešte pred začatím užívania lieku. U všetkých liekov rovnakú štruktúru a skladá sa zo šiestich častí.

1. Čo je a na čo sa používa 
2. Čo potrebujete vedieť predtým, ako liek užijete 
3. Ako liek užívať 
4. Možné nežiaduce účinky
5. Ako liek uchovávať 
6. Obsah balenia a ďalšie informácie

PIL z anglického Patien Information Leaflet. Písomná informácia pre používateľa (ľudovo príbalový leták).
Placebo

Neaktívna látka v liekovej forme použitá ako referenčná vzorka pri klinickom skúšaní.
Napodobenina konkrétneho lieku - má rovnakú formu, tvar, farbu aj chuť. Jediným rozdielom je, že placebo neobsahuje žiadne účinné látky. Placebo je neúčinné zámerne a používa sa pri klinických štúdiách liekov.
Klinického skúšania sa zvyčajne zúčastňujú dve skupiny pacientov, jednej z nich sa podáva skúšaný liek a druhej, takzvanej kontrolnej skupine, sa podáva placebo. Porovnaním údajov z oboch skupín dokážeme zistiť, či skúšaný liek naozaj funguje.

Slovo placebo má pôvod v latinskom placeo – páčiť sa.

Placebo efekt Psychologický jav, kedy niektorí ľudia po podaní neaktívnej látky pociťujú jej pozitívne účinky na základe domnienky, že dostali originálny liek.
Zámerom podávania placeba v rámci klinickej štúdie však nie je vyvolať placebo efekt, práve naopak. Klinické skúšanie býva často zaslepené a účastníci nevedia, do ktorej skupiny patria. Vďaka tomu sú menej ovplyvnení emóciami ako dôvera či strach.
Q
R
S
SPC  niekedy aj SmPC. Z anglického Summary of Product Characteristics. Súhrn charakteristických vlastností lieku. 
Súhrn charakteristických vlastností lieku

Odborný dokument pre zdravotníckych pracovníkov.

Patrí k povinnej dokumentácii ku každému lieku.

Skladá sa z desiatich častí:

  1. Presný názov lieku
  2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie – informácie o účinnej látke a tiež jej množstve v lieku
    3. Lieková forma – v akej forme sa liek nachádza a presný opis tejto formy. Napríklad: Filmom obalená tableta. Biela až takmer biela tableta, podlhovastého tvaru, 18 x 18 milimetrov s deliacou ryhou na jednej strane.
  3. Klinické údaje – obsiahla časť, v ktorej sú uvedené údaje o správnom dávkovaní, kontraindikáciách, interakciách s inými liekmi, nežiaducich účinkoch, schopnosti viesť motorové vozidlá alebo o možnosti užívania lieku počas gravidity a laktácie.
    5. Farmakologické vlastnosti – informácie o tom, ako sa liek v ľudskom organizme správa, napríklad ako rýchlo sa vstrebáva a ako sa po tele distribuuje.
    6. Farmaceutické informácie – v tejto časti sa nachádza zoznam pomocných látok v zložení lieku, čas použiteľnosti, pokyny na správne uchovávanie, prípadne špeciálne opatrenia na likvidáciu nepoužitého lieku.
  4. Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku
  5. Registračné číslo lieku
  6. Dátum prvej registrácie lieku/dátum predĺženia registrácie
  7. Dátum revízie textu

Na rozdiel od PIL nie je súčasťou balenia lieku. Ku každému registrovanému lieku si ho zdravotnícki pracovníci môžu vyhľadať na webe ŠÚKL, v prípade centralizovane registrovaných liekov aj na stránke Európskej liekovej agentúry.

T
U
V
Vakcína

Očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok v organizme.

Cieľom je navodiť odolnosť dostatočnú na prevenciu klinických prejavov prirodzenej infekcie konkrétneho ochorenia. To znamená, že na každé infekčné ochorenie je potrebné vyvinúť špecifickú vakcínu.

Niekedy môže pôvodca ochorenia aj mutovať a vývoj vakcíny je nutné týmto mutáciám pravidelne prispôsobovať – napríklad vírus chrípky, proti ktorému sa očkujeme každý rok. Niektoré vakcíny sú už v súčasnosti vyvinuté tak, aby navodili imunitnú odpoveď proti viacerým ochoreniam súčasne.

Očkovanie je jedna z najúčinnejších metód prevencie infekčných chorôb a každoročne zachráni milióny ľudských životov. Vakcíny sa podávajú v tzv. základnom očkovaní, prípadne základnom očkovacom cykle. Ide o podanie vakcíny, (jednej alebo niekoľkých dávok), tak, aby došlo k vzniku dlhotrvajúcej imunity.

Existujú vakcíny, ktoré poskytujú celoživotnú imunitu. Pri niektorých druhoch vakcín však táto imunita v priebehu času klesá. Preto je nutné podstúpiť tzv. preočkovanie – napríklad proti ochoreniam ako tetanus, čierny kašeľ a záškrt.

Vedľajší účinok viď Nežiaduci účinok
Výživový doplnok Potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, sú koncentrovanými zdrojmi živín, vitamínov, minerálnych látok alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom. Slúžia ako doplnok stravy na podporu a ochranu zdravia. Na to, aby sa dostali na trh nemusia prejsť klinickým skúšaním. Dohľad nad výživovými doplnkami vykonáva Úrad verejného zdravotníctva.
W
X
Y
Z
Vytlačiť stránku
eu-flag.png sk-flag.png